Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Synagóga v Námestove

28. 9. 2012

Pôdoris  židovskej synagógy v Námestove na mape z roku 1871 /ohraničená čiernym/. Oproti je kresťanský kostol Šimona a Júdu.

maps3sznagoga.jpg

 

Na historicky doloženou židovskou osadou na Slovensku sú Párovce  pod Nitrianskym hradom – nie je vylúčené, že osada židovských obchodníkov tu žila už v 9. stor., no oficiálne sa prvýkrát spomínajú r. 1113. V 18. stor. došlo k veľkému prílivu Židov hlavne na   západ   a   východ   Slovenska.   Na   západné   Slovensko   sa   sťahovali  Židia   z  Moravy,   no niektoré rodiny šli ešte ďalej smerom na východ. Na východné Slovensko prichádzali však hlavne Židia z Poľska a Haliča hlavne po r. 1772, keď došlo k prvému deleniu Poľska a jeho haličská oblasť sa stala súčasťou habsburskej monarchie. Viac usídlených rodín si vytvorilo židovskú  náboženskú  obec,  ktorá   spravovala  cirkevné   a  svetské  záležitosti,  mala školu  a zamestnávala rabína. Židia sa venovali hlavne obchodovaniu a finančným transakciám, čo sa neraz stalo príčinou zla ­ boli všeobecne kresťanmi opovrhovaní a v stredoveku i novoveku aj kruto   prenasledovaní.  Bývali   v   oddelených   častiach   od   miest   a   dedín   v  tzv.   getách.   Za ochranu museli do kráľovskej pokladnice platiť osobitnú daň. Mária Terézia tiež uzákonila pre Židov tzv. tolerančnú taxu – daň za synagógu, cintorín a povolenie obchodovať ­ daň bola zrušená   až   r.   1846,  lebo  Židia   sa  z  nej  vykúpili.   Táto   nezákonná   daň  bola  založená   na stredovekej právnej zásade, že Židia sú povinní platiť osobitnú daň do štátnej pokladnice popri iných daniach za to, že sú vôbec v krajine trpení. Daň za “trpenie” premenoval cisár Jozef II. na   Cameral­Tax.   Ten   Židom   uľahčil   život   aj   ináč.   V   máji   1781   vydal   Jozef   II.   tzv. Judenreformen, ktoré boli poňaté aj do Tolerančného patentu. 

553628_402288779810119_1382842327_n.jpg

Podľa neho mali prístup aj do slobodných kráľovských miest (okrem banských miest), povolil im prevádzanie remesiel a až na malé obmedzenia aj obchod (okrem obchodu s drahými kovmi). Boli povinní zakladať si školy s vyučovacím jazykom nemeckým. Bolo zrušené aj ich mučenie a telesné tresty. Avšak zakázalo sa aj používanie hebrejčiny a jazyka jiddis v obchodnom styku a vo verejných a komunálnych   záznamoch.   R.   1787   vyšiel   zákon   na   ponemčenie   židovských   priezvísk   – dovtedy sa mená Židov skladali z rodného mena a rodného mena otca. V trom istom roku sa ustanovila aj základná vojenská služba pre Židov. R. 1790 zákon povolil Židom vstup na vysoké školy (právo, medicína) a smeli si budovať vlastné školstvo. R. 1840 vyšiel XXIX. zákonný článok krajinského snemu O Židoch. Podľa zákona sa Židia mohli naďalej usadzovať v mestách s výnimkou slobodných banských kráľovských miest, mohli sa slobodne zaoberať remeslami,   obchodom,   zakladať   si  továrne,   venovať  sa   umeniu   a   vede.   Opätovne   sa   im nariadilo  používanie  priezvisk a  vedenie matrík. Od  roku  1860 mohli  vlastniť  nehnuteľný majetok. R.  1867  vydal  krajinský  snem XVII. zákonný článok  o zrovnoprávnení Židov  s kresťanmi vzhľadom na ich politické a občianske práva. Napokon r. 1895 uhorský parlament zrovnoprávnil aj židovské náboženstvo s ostatnými náboženstvami.

 Zdroj> Dejiny Liptova

 

Keďže všetky synagógy by mali byť obrátené smerom k Jeruzalemu, tak priečelie tejto dnes neexistujúcej budovy malo byť obrátené juho-východným smerom  ku mostu do Námestova. Podľa mapy mi to nesedí, ale zaujímavé natom je, že kresťanský a židovský stánok boli nasmerované zhodne na západ. 

no-synagoga.jpg

Fotografia námestovskej synagógy pochádza od pána Herza z Izraela.

 

Z histórie:


V  roku 1768 bývali židia v 13 obciach Oravskej stolice. Začiatky židovského osídlenia Námestova sa datujú do 80. Rokov 18. Storočia, keď začali oravskí hradní páni prenajímať židom regálne práva (išlo o krčmy, pálenice, obchod s voskom, sviecami a mäsom). Na Oravu prišlo veľa židovských rodín, najmä zo susednej Haliče. V roku 1785 postavili modlitebňu a v roku 1791 bola obec sídlom rabinátu a židovského matričného úradu pre celú Oravu. Na trhy a jarmoky prichádzalo do Námestova mnoho židovských obchodníkov a trhovcov, počet židovského obyvateľstva sa však zvyšoval veľmi pomaly. Výrazný nárast bol zaznamenaný v 20. rokoch 19. storočia išlo predovšetkým o ďalších prisťahovalcov z Halíče a zo susedných obcí. Samostatná náboženská obec bola v Námestove založená okolo roku 1830. Vlastnila modlitebňu, cintorín, mikve a cheder. Na židovskom cintoríne mimo obce, kde pochovávali svojich zosnulých židia zo širokého okolia, sa našli náhrobné kamene zo začiatku 19. storočia upravené podľa vzoru náhrobníkov v Poľsku. 
Náboženská obec v Námestove podliehala rabinátu v Dolnom Kubíne, na čele ktorého stál do roku 1846 Akiva Steihardt, učenec a znalec Talmudu. V polovici 19. Storočia registrovali v Námestove asi 200 osôb židovského vierovyznania. Židovská náboženská obec otvorila v tom čase ľudovú školu a nemeckým vyučovacím jazykom. Spolok CHEVRA KADIŠA vykonával pohrebné obrady, udržiaval cintorín a spolu so SPOLKOM ŽIDOVSKÝCH ŽIEN a ďalšími spolkami sa venoval aj charitatívnej činnosti. Po rozkole medzi náboženskými obcami v Uhorsku na prelome rokov 1868/69 sa židovská komunita pripojila k ortodoxnému smeru. V 60. Rokoch 19. Storočia mali židia V Námestove vlastný rabinát, do kompetencie ktorého patrili židia z celej hornej Oravy. Prvým rabínom bol Herman deutsch a jeho nasledovníkom Šmaja Lőwy. V rokoch 1866 – 1920 vykonával funkciu rabína významný duchovný Dov Ber (Bernát) Dušinský (1838 – 1922). Založil v Námestove ješivu. Koncom 19. Storočia dosiahol počet židovského obyvateľstva svoje historické maximum, približne 300 osôb. V nasledujúcich rokoch však nastal prudký a trvalý pokles v dôsledku migrácie mladých do väčších miest. Pred prvou svetovou vojnou mala komunita už len 150 členov. Na čele stál Dr. Ľudovít Kufler, jeho zástupcom bol Jozef Kemer. Židovská náboženská obec vlastnila synagógu, školy (bet midraš), rituálny kúpeľ (mikve), cintorín, jatky na výsek kóšer mäsa a 5–triednu židovskú ľudovú školu s maďarským a nemeckým vyučovacím jazykom. Z Námestova pochádza niekoľko známych židovských osobností. Dr. Hugo Roth (1890-1987), lekár, gynekológ, autor niekoľkých lekárskych diel preložených do viacerých jazykov, významný kultúrny pracovník, básnik a prozaik, šíriteľ slovenskej kultúry medzi židovským obyvateľstvom, jeden zo zakladateľov a dlhoročný predseda Spolku Slovákov – židov. Dr. Viktor Stein, prezident organizácie náboženských obcí JEŠURUN na Slovensku, syn lekára Dr. Félixa Steina z Námestova. Dr. Armin Dušinský, hlavný rabín v Trnave a Michal Dušinský hlavný rabín v meste Rákospalota v Maďarskum syn Dova Bera (Bernáta) Dušinského.
Židovská náboženská obec v medzivojnovom období. Po prvej svetovej vojne bývalo v Námestove 135 židov. Židovskú náboženskú obec tvorilo približne 100 rodín platiacich cirkevnú daň, boli väčšinou z okolitých dedín. Na čele stál Dr. Markus Tomašof, okresný lekár a člen školskej komisie miestneho zastupiteľstva. Po smrti rabína Dova Bera (Bernáta) Dušinského v roku 1922 sa hlavným rabínom stal Jozef Reich. Predsedom náboženskej obce bol Dr. Weiss. Židovská náboženská obec naďalej udržiavala svoje kultové objekty a 5-triednu ľudovú školu s vyučovacím jazykom slovenským. Charitatívne spolky CHEVRA KADIŠA, SPOLOK ŽIDOVSKÝCH ŽIEN, CHEVRAT CEDAKA a BIKUR CHOLIM sa starali o odkázaných členov komunity. Židia bývali v 20 z celkového počtu 26 obcí okresu Námestovo. Pri sčítaní obyvateľstva v roku 1930 sa židov prihlásilo k národnosti židovskej a zvyšok k národnosti československej. V tomto období bola v Námestove založená aj pobočka sionistického hnutia a pôsobilo tu niekoľko sionistických mládežníckych skupín. Venovali sa šíreniu myšlienky sionizmu a organizovali zbierky pre Židovský národný fond v Palestíne. Telovýchovná jednota MAKABI vyvýjala okrem športovej aj spoločenskú činnosť. Židovská strana získala v komunálnych voľbách v roku 1928 dva mandáty do mestského zastupiteľstva. V medzivojnovom období sa zvýšila účasť židovského obyvateľstva na spoločenskom a hospodárskom živote obce. Židia vlastnili 15 podnikov Úverovú banku. Riaditeľom banky bol Filip Neumann. V Námestove pracovali dvaja židovskí lekári, dvaja advokáti a lekárnik. 
Pri sčítaní obyvateľstva v roku 1930 sa prihlásilo 92,2 % obyvateľstva k národnosti československej, 5,3 % k národnosti židovskej a zvyšok k iným národnostiam. V obci bývalo 1 473 katolíkov, 125 židov, 10 evanjelikov a 22 osobitného vierovyznania. Mestečko v roku 1943 zasiahol požiar, ktorý spôsobil značné škody.
Obdobie holokaustu.Po vyhlásení autonómie Slovenska deportovali 6. Novembra 1938 z Námestova a okolia 33 židov bez domovskej príslušnosti na územie pripojené k Maďarsku. Po niekoľkotýždňovom pobyte vo veľmi zlých zdravotných a hygienických podmienkach dostali viacerí z nich povolenie na návrat. V decembri 1938 zakázali činnosť židovskej strany a neskôr ju rozpustili. Po vzniku slovenského štátu v marci 1939 mala židovská obec v Námestove asi 120 členov. Jej predsedom bol DR. Weiss a po ňom Dr. B. Grünwald. Rabín Jozef Reich zostal vo funkcii až do roku 1942, kedy ho aj s rodinou odvliekli do tábora smrti. Źidovské organizácie a spolky okrem náboženskej ovce boli rozpustené. Namiesto nich bola v roku 1940 zriadená Ústredňa Židov. Za okresného dôverníka bol dosadený Vojtech Kufler. Množili sa prejavy antisemitizmu a zavádzali sa protižidovské opatrenia. V školskom roku 1940/41 po vylúčení židovských žiakov z verejných škôl zriadila náboženská obec v Námestove 8-triednu školu. V priebehu roku 1941 bola väčšina židovských podnikov s ročným obratom 7 miliónov korún zlikvidovaná. Sedem väčších podnikov bolo arizovaných. Mnoho židovských rodín zostalo bez existenčných možností a prežívali len vďaka podpore  svojich súkmeňovcov. Deportácia židovského obyvateľstva z Námestova a okolia sa začala koncom marca 1942. Medzi prvými boli odvlečení mladí muži do tábora v Žiline 27. marca 1942 deportovaní do koncentračného tábora Majdanek v obsadenom Poľsku. O niekoľko dní neskôr odvliekli miestni gardisti viacero dievčat a mladých žien do zberného tábora v Poprade a 3.apríla 1942 ich deportovali do tábora smrti Osvienčim. Deportácie celých rodín prebiehali začiatkom júna 1942. Približne 80 židov z Námestova a okolia sústredili 2. Júna 1942 a cez zberný tábor v Žiline ich deportovali 6.júna do táborov v lublinskej oblasti v Poľsku. V letných mesiacoch roku 1942 bolo odvlečených viacero židov do zberného tábora v Žiline a deportovaných do Osvienčimu. V deportačnej vlne roku 1942 bolo vysídlených z okresu Námestovo približne 85 % židovského obyvateľstva. Zostalo tu iba 42 židov dočasne chránených výnimkami. Vo februári 1944 registrovali v Námestove 21 osôb židovského vierovyznania, ktorí boli držiteľmi výnimiek. Po vypuknutí SNP Námestovo obsadilo nemecké vojsko. Začiatkom septembra 1944 sa usadila v obci osobitná jednotka nacistickej bezpečnostnej polície (SiPo), ktorá mala za úlohu likvidovať židov a protifašistických bojovníkov. V novembri 1944 zavraždili členovia tejto jednotky viac ako 10 židov, medzi nimi 3-člennú rodinu Kleinovcov z Námestova a ďalších, ktorí sa ukrývali na okolí. Väčšiu skupinu židov z Námestova a okolia odvliekli nacisti do Ružomberka. Ich osud nie je známy. 
Po oslobodení.Po oslobodení sa vrátilo do Námestova niekoľko preživších. Na krátky čas obnovili náboženskú obec a tiež pobočku sionistického hnutia pod vedením Jozefa Foltyna. V roku 1949 sa väčšina vysťahovala do Izraela, alebo do väčších miest. Židovská náboženská obec zanikla.
Citované z Encyklopedie zidovskych nabozenskych obci – II.zvazok ,Vydalo: SNM – MŽK,  edicia Judaica Slovaca, Vydanie prve, rok vydania 2010,  zostavil a z hebrejskeho originalu prelozil Robert J. Büchler

Zdroj: ing. Kurtulík Karol
 

Iné osobnosti židovskej obce: 

Advokát Dr. Júliusa Hexner (*1.5.1852 Námestovo +9.9.1939   LM)  pôsobil ako advokát v L.Mikuláši.  

 

 Osudy slovenských Židov 1939-1945

Súpis Židov (1942)

Zoznam obcí okresu Námestovo

Stav počtu domov a počtu obyvateľov k roku 1940.
(Zdroj: Lexikón obcí Slovenskej republiky, Štátny štatistický úrad, Bratislava 1942)

Stav počtu osôb uvedených v Súpise Židov z roku 1942.

názov obce

počet domov

počet obyvateľov

počet osôb v Súpise Židov

Babín

177

790

2

Benadovo

80

435

0

Bobrov

287

1309

9

Breza

198

1120

0

Erdútka

483

2684

7

Hruštín

335

1627

15

Jasenica

163

1026

0

Klin

211

1066

2

Krušetnica

163

823

16

Lokca

211

1195

13

Lomná

162

830

0

Mutné

398

2074

4

Námestovo

337

1804

112

Novoť

369

1794

10

Polhora

394

1952

0

Rabča

349

1848

12

Rabčice

221

1107

3

Sihelné

196

956

6

Slanica

177

805

25

Ťapešovo

77

337

0

Vaňovka

56

284

0

Vasiľov

85

443

0

Vavrečka

112

647

0

Veselé

446

2185

11

Zákamenné

460

2375

15

Zubrohlava

196

946

11

http://www.upn.gov.sk/supis-zidov/zoznam-obci.php?okres=535

 

 
Reklama