Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Za kultúrnymi pamiatkami Oravy na bicykli II.

27. 8. 2012

 Diabol v kostole

Už v 16. storočí sa v oblasti Oravských Beskýd nachádzala „Bohom zabudnutá zem“, o ktorej sa šeptalo, že tu „diabol“ osadníkom malých ľudských sídiel dával na spanie „dobrú noc”. Nevedno, koľko je na tom pravdy, diablova podoba sa tu však zachovala až dodnes, a to práve v kostole. Kde a ako sa v kostole na Orave vzal diabol?
Všetko sa to začalo v roku 1656, keď bol v Rabčiciach vystavaný malý drevený kostolík a mal tri oltáre, drevenú krstiteľnicu, chór s organom a vežu s piatimi zvonmi. Možno by na tom nebolo nič mimoriadne, až na jeden unikátny artefakt podoby diabla, ktorý bol asi v roku 1720 umiestnený nad kazateľnicou vo výške okolo šesť metrov. V Knihe Jób je napísané: „Tu v ktorýsi deň prišli Boží synovia a postavili sa pred Božiu tvár. S nimi prišiel aj diabol. Pán povedal diablovi: Skadiaľ prichádzaš? Diabol odpovedal: Chodil som krížom-krážom po zemi“ (Jób 1,6-7 podľa LXX).
Nevedno, či sa pri svojich potulkách svetom zatúlal aj do Rabčíc, ale tu sa rozprávajú o ňom rôzne legendy. Jedna z nich hovorí, že pri príležitosti obnovy kostola sa údajne nikdy nesmela odstrániť soška diabla, lebo jej prípadné odstránenie silou by mohlo viesť ku zrúteniu kostola. Aké „diabolsky rafinované“. A tak sa prikovaný diabol v kostole nachádza dodnes. Socha diabla z Rabčíc pozostáva z hlavy o veľkosti asi 30 cm a rúk s rozpätím 120 cm, čo má symbolizovať, že sa vynára z podzemia. Na ňom stojí anjel a diabla drží prikovaného k reťazi. Dobre to vidieť na kresbe, nekvalitná fotografia to až tak dobre nedokumentuje. Diabla umiestneného priamo v katolíckom kostole môžeme zaradiť medzi svetové unikáty. Je mi dosť zložité orientovať sa v tejto starobylej kresťanskej symbolike, lebo pre nás, súčasných kresťanov, už začína byť problémom pochopiť základný jazyk symbolov a kresťanskej ikonografie, akoby človek v tempe modernej doby strácal zmysel pre symboliku, tak príznačnú pre vývoj kresťanstva. Ale to už je celkom iná téma.

Čertovsky strmý kopec ku kostolu v Rabčiciach nám dáva poriadne zabrať a lapajúc po nejakých molekulách kyslíka, míňame spoločne so synom kostol s prikovaným diablom vo svojom vnútri. Úchvatnou scenériou v pozadí ohuruje majestátny „Diablak“. Takto nazývajú Babiu horu na poľskej strane. „Diabol v kostole, Diablak v pozadí a čertovsky strmý kopec...bŕŕŕ“. Nejako mnoho čertoviny na jednom mieste. Napriek tomu, že cestu už ďalej nepoznáme, náhodne stretám v tomto čase vo vyľudnenej obci známeho. Môj syn sa na tom ešte poriadne dlho bavil, že z Rabčíc poznám asi len jedného človeka, a práve toho tu stretneme. Môžem k tomu len dodať, že to bola len „čertovská náhoda“, ktorá nám pomohla , aby sme nezblúdili a nevybrali sa smerom na Diablak. Neuveriteľné skutočnosti o našej tajomnej Babej hore v legendách, naznačujúcich, že v hĺbkach jej masívu sa nachádzajú obrovské jamy, vyhĺbené kedysi dávno démonmi, možno niekedy nabudúce.. 
Známy nám najprv ochotne vysvetľoval cestu, ako sa ďalej dostať do Veľkej Lipnice, aby neskôr pre nás obetoval ešte pár kilometrov na svojom aute a nasmeroval nás tým správnym smerom. Proste príkladná demonštrácia obetavosti a ochoty nás, Oravcov. 
Na konci Rabčíc bolo treba zabočiť na novú komunikáciu doprava, ktorá vyúsťuje asi po sto metroch na poľnú cestu. Držíme sa stále po ľavej strane a popri hore sa asi kilometer spúšťame po novej makadamovej ceste už na poľskej strane. Ocitáme sa pri Zkladnej škole vo Veľkej Lipnici. Tu odbočíme doprava a po príjemnom zjazde sa zastavujeme pri kostole s nádhernými slnečnými hodinami z roku 1769. Oproti kostolu sa nachádza veľký kamenný stĺp so zaujímavým artefaktom lebky. A takýchto lebiek máme po Orave omnoho viac. Cesta späť do Námestova je už príjemná a ponúka niekoľko zaujímavostí. Postupne ich zaznamenávam na mojich webových projektoch o Orave, ktoré si môžete naklikať na stránke http://namestovo-orava.webnode.sk/. Orava je proste čarokrásna a vie zaujať. Hoci sa hovorí, že cyklistika po oravských cestách je nebezpečná, čo nevyvraciam, napríklad nedeľné dopoludnie je tou najvhodnejšou dobou, kedy na niektorých trasách nestretnete takmer žiadne auto. Ja môžem len skonštatovať, že spomínaný rekreačný okruh je nenáročná a nádherná cyklistická trasa, ktorú som príznačne nazval „Malý diabolský okruh“. O tom veľkom až nabudúce. 
Je potešiteľné tiež konštatovať, že podobných zaujímavých cyklistických okruhov je u nás na Orave ešte mnoho. 

Miroslav Hajdučík

 

http://oravec.noviny24.sk/kultura/2973/Za-kulturnymi-pamiatkami-Oravy-na-bicykli-II.html

 

 
Reklama