Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


František Skyčák (1870-1953)

         Keď ukončil štúdiá, krátko pracoval ako úradník Tatra banky a od roku 1893 bol pokladníkom filiálky ružomberskej Úvernej (neskôr Slovenskej) banky v Trstenej. Rok pred koncom devätnásteho storočia sa vrátil do Klina, kde prevzal rodinný veľkoobchod s plátnom.

         Ale čo nevidieť vrátil sa k bankovníctvu, a to vďaka politike. Pred predposlednými uhorskými voľbami v devätnástom storočí (v roku 1895) angažoval sa v novozaloženej uhorskej (maďarskej) Katolíckej ľudovej strane Ferdinanda Zičiho (Néppart), ktorá v tom čase mala ešte v svojom programe aj riešenie národnostnej otázky v Uhorsku. V jej „drese“ stal sa roku 1905 poslancom uhorského snemu, no pre zdôrazňovanie „nacionálnej otázky a spoluprácu so Slovenskou národnou stranou“ sa dostal do rozporu s vedením Néppartu a vystúpil z jej poslaneckého klubu. Bankovníkom a či v jeho prípade aj bankárom (?), bol totiž ich najväčším akcionárom, sa stal naozaj pod vplyvom politiky, presnejšie, pochopil, že pre politickú činnosť potrebuje peniaze a kde ich je najviac, ak nie práve v bankách, ktoré podaktorí dodnes pomenúvajú ako stodoly peňazí?

         No v záujme pravdy musíme uviesť, že v rámci bohatej politickej činnosti sa ako predstaviteľ zväčša katolíckej Slovenskej ľudovej strany aktívne podieľal na presadzovaní jej programu v hospodárskej a sociálnej sfére, súčasťou ktorého bolo aj iniciovanie vzniku ľudových bankových inštitúcií a spotrebných družstiev. Toto bol tiež významný dôvod, že Skyčák sa stal spoluzakladateľom spotrebných a úverových družstiev v Trstenej, Námestove, Jablonke a v Bratislave.

         Pravda, Ferko Skyčák išiel aj ďalej – v politickej kariére i v bankovníctve. Jedno s druhým súviselo, už sme sa o tom zmienili. Skyčák naozaj myslel na svoju politickú kariéru a na to potreboval peniaze. A teda aj vlastnú banku.

         A tak roku 1902/?/ založil v Námestove Ľudovú banku s účastinným kapitálom 100.000 korún, postupne zvyšovaným až na pol milióna.

         Počas celej existencie banky (až do roku 1940, kedy splynula s ružomberskou Ľudovou bankou) pôsobil Skyčák vo funkcii jej správcu a neskôr aj hlavného riaditeľa. Okrem Skyčáka v správnych orgánoch tejto banky pôsobili aj iné známe osobnosti: Andrej Hlinka, Aurel Styk, Anton Klinovský. V službách banky pracoval aj Ivan Thurzo, Rudolf Gábriš a ďalší.

         Banka si čo nevidieť získala veľkú podporu medzi hornooravskými roľníkmi a remeselníkmi najmä vďaka poskytovaniu lacnejšieho úveru a kvalifikovanému vedeniu. Ako sa píše v Slovenskom peňažníku v roku 1910, valné zhromaždenia banky boli „sviatkom pre miestne obyvateľstvo“.

         Okrem drobných úverov roľníkom a remeselníkom, Skyčákova banka finančne podporovala aj vydavateľskú činnosť Milana Hodžu v Budapešti, financovala tehelňu a zápalkáreň firmy Janček a spol. v Ružomberku a venovala sa aj obchodu s rôznym tovarom (súkno, vajcia a podobne). V roku 1924 založila Hornooravskú priemyselnú účastinnú spoločnosť v Námestove, zaoberajúcu sa spracovaním dreva a obchodom s rezivom a drevom, pričom financovala aj parnú pílu a drevopriemysel v Tvrdošíne. Formou úverov výrazne podporovala aj Gazdovský potravný spolok v Námestove, miestnu tehelňu, oravských kolonistov z Poľska, ako aj oravské obce v okruhu svojej pôsobnosti. Kde sú peniaze, tam je veru aj život.

         V snahe zabezpečiť svoj vplyv aj v okolí Jablonky (dnes súčasť Poľska), založil tu roku 1907 Ľudovú banku s kapitálom 100.000 korún. Orientovala sa na prijímanie vkladov a financovanie budovania textilného priemyslu. Provládne kruhy vtedajšieho Uhorska zosnovali proti Skyčákovi súdny proces, keďže inak mu nemohli zabrániť pri rozvoji slovenského bankovníctva. Zakladajúce valné zhromaždenie banky označili za zhromaždenie politické, a Skyčákove reči na ňom za –- poburovanie proti triede a národnosti. Sic!

         Bol súd, na ktorom bol žalobcom Chudovszky, známy aj z procesu s obeťami černovskej streľby a Skyčák si  musel voľky - nevoľky sadnúť na ružomberskú lavicu obžalovaných. V čase, kedy sa malo začať súdne pojednávanie, bol Skyčák vzdialený od Ružomberka ešte desiatky kilometrov, spokojne totiž nocoval doma v Kline a potom uháňal na saniach. Myslel si, že však ho pán Chudovszky počká. No Chudovszky nečakal: „Konštatujem, že obžalovaný síce nie je prítomný, ale pojednávať sa bude...“

         Až keď prečítali obžalobu, hurtom sa otvorili dvere a dnu sa vrútil chlap obsypaný snehom. Zastal a pozeral, kde je tá lavica olbžalovaných, kde si to vlastne má sadnúť.

         „Hát maga hol mászkált?“ spustil Chudovszky. „Kdeže ste lozili? Nepoznáte ako poslanec zákony a poriadky? To je predsa neslýchaná drzosť od zákonodarcu, tak neskoro prísť na pojednávanie!“

         „Pán predseda“, pokojne vraj odvetil Skyčák, akoby sa ho Chudovszkého hnev vôbec netýkal. „Ja som dnes prekonal rekord, ktorý by mal prísť do novín! Z Klina, čo je dobrých osemdesiat kilometrov, prišiel som na saniach za štyri hodiny! A vy sa ma miesto pochvaly opytujete, kde som mászkáloval? Nech sa páči, oprobujte to vy! Nie je kumšt byť predsedom sedrie, ale kumšt je prísť sem z Klina za štyri hodiny!“

         „Nehádajte sa a sadnite!“ zmohol sa Chudovszky, ktorý si nemyslel, že Skyčák je taký podšitý, a preto mu dovolil hovoriť i klásť otázky svedkom aj bez obhajcu.

         Skyčák bol napokon odsúdený, ale potom sa to akosi „zaokrúhlilo“ na základe jeho spolupráce s maďarónskym kandidátom vo voľbách roku 1910.

         Aj banka v Jablonke vznikla, Skyčák až do roku 1919 pôsobil ako jej správca, pričom bol jej najväčším účastinárom. Ako vieme, potom sa Jablonka na základe Benešom zosnovanej výmeny Hornej Oravy a Horného Spiša v prospech Poľska za časť Tešínska v prospech Česka, stala sa Jablonka súčasťou Poľska.

         Ku Skyčákovým bankovým aktivitám patrí aj účasť pri založení Ústrednej banky v Budapešti v roku 1909. Táto banka sa mala podľa predstáv zakladateľov venovať predovšetkým „veľkofinančníctvu“ a zároveň usmerňovať ostatné slovenské peňažné ústavy. Pre nedostatočnú podporu zo strany slovenských bánk sa však postupne dostala úplne do rúk Ústrednej banky českých sporiteľní (Sporobanky). Skyčák bol v rokoch 1909-1911 jej správcom a do roku 1913 členom jej správy, no nevyvíjal nijakú činnosť, a tak ho odvolali.

         Spomeňme ešte jeho členstvo v dozorných radách Seredskej ľudovej banky a Záhorskej roľníckej banky v Zohore od roku 1911, respektíve 1912 až do roku 1918, čo vyplývalo z úzkej spolupráce s ďalším predstaviteľom vtedajšieho katolíckeho krídla Slovenskej národnej strany Ferdišom Jurigom.

         Ferko Skyčák s Ferdišom Jurigom spolupracoval aj po návrate do politiky roku 1918. Spoločne ich vidíme ako členov Slovenskej národnej rady i ako členov obnovenej Slovenskej ľudovej strany (Skyčák bol jej podpredsedom). Obaja však neskôr pre nezhody s vedením z ľudovej strany odišli. Skyčák tak urobil roku 1924, na zjazde v Ružomberku otvorene vystúpil proti Tukovi a potom sa prestal v nej širšie angažovať, žil v Námestove, do roku 1940 sa staral o tamojšiu ľudovú banku a potom, ako penzista, angažoval sa už len v regionálnych kultúrnych spolkoch.

         Treba uviesť, že v rokoch 1918-1924 bol hlavným slúžnym v Námestove a v rokoch 1933-1936 ako zodpovedný redaktor viedol regionálny mesačník „Naša Orava“. Tento odvážny muž umrel deviateho apríla 1953 v Pohraniciach pri Nitre ako osemdesiattriročný.

 
Reklama